Demineralizovaná voda - zdravotné riziká

Zdravotné riziká pitia demineralizovanej vody December 2000 (Upravená verzia, 7.3.2001)

Vypracované v rámci výskumného zámeru "Zdravotné riziká ž ivotného prostredia", ktorého nositeľom je Štátny zdravotný ústav - Centrum hygieny životného prostredia Cieľ č. 3: Nové kontaminanty pitnej vody a vody pre rekreáciu Dílčí úkol: Metodické prístupy riešenie výskytu kontaminantov - hodnotenie rizika, nápravné a preventívne opatri enie (riešiteľ MUDr. František Kož ISEKI, CSc.) riešiteľský pracoviska: SZÚ - CHŽP, Národné referenčné centrum pre pitnú vodu, vedúci MUDr. F.Kožíšek, CSc. Riaditeľ ústavu (SZÚ): Doc. MUDr. Jaroslav Kříž, Vedúci centra (CHŽP): MUDr. Růžena Kubínová, František Kožíšek, Štátny zdravotný ústav, Praha 3, Česká republika

 

Zdravotné riziká pitia demineralizovanej vody

Na účely tejto štúdie sa pod pojmom "demineralizovaná voda" myslí voda takmer či úplne zbavená rozpustených minerálnych látok (obsah rozpustených látok [ďalej RL] nie je obvykle vyššia ako niekoľko mg/l, často <1 mg/l; elektrická vodivosť vody je menšia ako 2 mS/m, často dokonca menší ako 0,1 mS/m), či už pomocou destilácie, deionizácie, membránovej filtrácie (reverznej osmózy, nanofiltrácie), elektrodialýzou pod.

Autor používa pojem "demineralizovaná voda" napriek tomu, že je mu známe, že v terminológii priemyselnej úpravy vody je tento termín používaný len pre jeden určitý z viacerých možných a tu uvažovaných technologických spôsobov zbavenie vody rozpustených látok.

 

Stručné charakteristiky niektorých týchto postupov:

Destilácia = metóda čistenia látok (tu vody) alebo rozdeľovanie zmesí látok podľa bodu varu; najstarší spôsob "odsoľovanie" vody. Voda sa vo varnej nádobe postupne premieňa na paru a po prechode chladičom kondenzuje na destilovanú vodu. Destilát sa zachytáva podľa bodu varu, prímesi zostanú v prvom podiele pred dosiahnutím žiaduce teploty a v konečnom zvyšku.

Deionizácia = metóda využívajúca schopnosti určitých makromolekulárnych látok (napr. syntetických živíc) - tzv. iónomeniča čiže iónomeničov (ion exchangers), ktoré obsahujú funkčné skupiny, zachytávať ióny z roztoku. Zvláštnym druhom deionizácie je demineralizácia, čo je ionexové odstraňovanie všetkých katiónov a aniónov z vody, vrátane oxidov kremíka a uhlíka, ktoré sa bežnou deionizáciou z vody neodstránia. Na tento účel sa používa kombinácia silne kyslého katexu v H+ cykle a silne bázického anexu v OH- cykle. Membránová filtrácia (reverzná osmóza [ďalej RO], nanofiltrácia) = metóda slúžiaca k oddeleniu anorganických solí a menších organických molekúl pod tlakom. Používa sa polopriepustná membrána (prepúšťa vodu, nerozpustené látky) a tlak musí byť vyšší ako osmotický tlak rozpustených látok. Odstraňujú sa častice (ióny) o veľkosti jednotiek nanometrov a menšie.

Elektrodialýza = metóda na odstránenie anorganických iónov, založená na princípe separácie soľou v elektrickom poli pomocou polopriepustných membrán s ionexovými vlastnosťami. V prírode sa vyskytujúci voda, či už podzemná či povrchová, ktorá bola odpradávna používaná k pitným účelom, nie je nikdy chemicky čistou zlúčeninou H2O, ale jedná sa o systém vo vode rozpustených plynov a predovšetkým minerálnych a sčasti tiež organických látok prírodného pôvodu. V závislosti na miestnych geologických podmienkach nachádzame vody veľmi rôzneho zloženia. Obvyklé hodnoty obsahu rozpustených látok sa pohybujú rádovo stoviek mg/l.

 

Že pitná voda môže byť príčinou rôznych chorôb, je ľudstvu známe už stovky rokov. S rozvojom mikrobiológie a chémie je od minulého storočia táto všeobecná empirická skúsenosť postupne dopĺňaná poznaním konkrétnych pôvodcov chorôb z vody. Tento prístup ( "vo vode môže byť niečo, čo tam byť nemá, alebo tam niečoho môže byť viac, než je zdravé ...") predznamenal aj prvotné hygienický prístup k regulačnému vymedzenie kvality pitnej vody: boli stanovené najvyššie prípustné koncentrácie látok a organizmov vo vode . Voda bez minerálov nebola a ani nemusela byť predmetom snáh o vymedzenie kvality, pretože taká voda sa v prírode nevyskytuje (okrem dažďa a ľadu, ktoré však v rozvinutých krajinách neslúžili ako zdroj pitnej vody) a pre pitné účely teda nemohla byť používaná.

Demineralizované, umelo vyrobené vody (pôvodne voda destilovaná, neskôr tiež odionizovaná či získaná pomocou RO) boli používané pre priemyselné, technické a laboratórne účely, čo je napokon dodnes ich hlavné využitie.

 

Štúdia ukazuje na nevyhnutnosť dodržiavania určitých zásad pri pití demineralizovanej vody. Všeobecne teda nie je škodlivá, ale pri častej alebo nadmernej konzumácii má svoje riziká.

 

Viac pozri celý článok, ktorý je dostupný kliknutím tu na odkaz:        www.vak.cz